Poznáte tú situáciu? Prídete popoludní do škôlky, s napätím sa pýtate pani učiteľky, aký mal Váš drobec deň a ona s úsmevom odpovedá: „Maličký bol úžasný! Sám spapal polievku, pomohol upratať hračky a krásne sa hral s deťmi.“ V duchu si vydýchnete, zaplaví Vás vlna hrdosti a hovoríte si, aké máte šikovné dieťa.
Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako funguje emočný svet našich najmenších a ako im môžeme pomôcť zvládnuť búrky bez toho, aby sme ich alebo seba zbytočne zraňovali.
Milé mamičky, ak sa práve teraz cítite rozpoltené medzi túžbou vrátiť sa k svojej profesii a pocitom viny, chcem vám povedať jedno: Ste v poriadku. A vaše pocity sú úplne prirodzené.
Určite to poznáte. Ráno minúty utekajú rýchlejšie ako inokedy, potrebujete odísť do práce a pred vami stojí vaše dieťa, ktoré si už desiatu minútu obúva jednu ponožku. Na váš pokus pomôcť mu reaguje rezolútnym: „Nie, ja sám!“ V tej chvíli sa v rodičovi bije túžba nestratiť čas s vedomím, že ak to urobí za dieťa, bude to hotové za tri sekundy.
