Blog Detail

Téma inkluzívneho vzdelávania rezonuje na Slovensku čoraz hlasnejšie a jej hlavným ohniskom sa stávajú práve materské školy. Práve v predškolskom veku sa totiž kladú základy reči, sociálnych návykov, sebaregulácie a hrubej či jemnej motoriky.

Na papieri znie myšlienka spájania detí s rôznymi potrebami v jednom kolektíve nádherne: učíme deti od malička vzájomnému rešpektu a empatii. Čo sa však stane, keď sa pekná teória stretne s neúprosnou matematikou a realitou v škôlkach? Pozreli sme sa na to, kde leží hranica medzi funkčnou inklúziou v MŠ a systémovým zlyhaním, ktoré škodí všetkým deťom v triede.

Slovník pojmov: Aby sme si rozumeli

Skôr než sa ponoríme do čísel, ujasnime si základné skratky, s ktorými sa dnes rodičia v školskom prostredí bežne stretávajú:

MŠ – Materská škola (predprimárne vzdelávanie).
ŠVVP – Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Ide o diagnózu alebo stav potvrdený poradenským zariadením, ktorý dieťaťu zakladá právo na špecifické podmienky pri vzdelávaní.
PAS – Poruchy autistického spektra (autizmus).
ADHD / ADD – Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD) alebo bez nej (ADD).
NKS – Narušená komunikačná schopnosť (výrazné zaostávanie vo vývine reči, výslovnosti či porozumení).
CPP – Centrum poradenstva a prevencie (štátne alebo súkromné odborné pracovisko, ktoré diagnostikuje deti a odporúča podporné opatrenia).

Čo hovorí zákon a najnovšie novelizácie?

Vzdelávanie v materských školách sa riadi Školským zákonom (zákon č. 245/2008 Z. z.) a vyhláškou o materskej škole. Legislatíva upravuje aj podmienky pre pripájanie detí so ŠVVP do bežných tried.

V posledných rokoch prešiel školský zákon zásadnými novelizáciami, ktoré výrazne ovplyvňujú dianie v škôlkach:

Právo na materskú školu: Štát postupne zaviedol povinné predprimárne vzdelávanie pre 5-ročné deti a nárok na prijatie pre 4-ročné a 3-ročné deti. To prináša do škôlok oveľa pestrejšiu populáciu detí, vrátane tých, ktoré by v minulosti zostali doma.
Nový systém podporných opatrení: Najnovšia reformná novelizácia priniesla katalóg podporných opatrení. Cieľom je, aby dieťa nemuselo mať hneď oficiálnu „nálepku“ ŠVVP na to, aby mu škôlka mohla poskytnúť napríklad pomoc asistenta, úpravu prostredia či špeciálne pomôcky.
Znižovanie počtu detí pri integrácii: Podľa platnej legislatívy platí, že za každé začlenené dieťa so ŠVVP sa môže maximálny počet detí v triede MŠ znížiť (spravidla o 2 deti za jedno dieťa so znevýhodnením).

Teória je nastavená dobre. Aká je však prax?

Aby bola inklúzia v funkčná, podiel detí so ŠVVP v jednej triede by nemal presiahnuť 10 až 15 %

Zlaté pravidlo inklúzie: Prečo je v škôlke hranica 10 až 15 %?

Odborníci na raný vývin a špeciálnu pedagogiku sa zhodujú: aby bola inklúzia v materskej škole funkčná, podiel detí so ŠVVP v jednej triede by nemal presiahnuť 10 až 15 %.

Pri bežnej veľkosti triedy v škôlke (okolo 20 detí) to predstavuje maximálne 2 až 3 deti so špeciálnymi potrebami.

Prečo práve toto číslo? Malé deti sa učia najmä nápodobou (tzv. zrkadlením). Intaktné (bežné) deti tvoria v triede prirodzený rečový, sociálny a emocionálny model. Dieťa s NKS, PAS alebo ADHD vidí okolo seba rovesníkov, ktorí sa vedia podeliť, komunikujú vo vetách a zvládajú sebareguláciu. Zároveň má pani učiteľka dostatok priestoru venovať sa takémuto dieťaťu bez toho, aby trpel zvyšok triedy.

Keď matematika nepustí: Skrytá špeciálna škôlka

Realita na Slovensku je dnes taká, že v mnohých škôlkach tvoria deti so špecifickými potrebami (či už potvrdenými cez ŠVVP, alebo zatiaľ nediagnostikovanými) 20 % až 30 % triedy.

Ak máte v 20-člennom kolektíve 5 či 6 detí, z ktorých jedno je na spektre autizmu, dve majú vážne NKS, jedno vykazuje silné znaky ADHD a ďalšie nezvláda emócie, už nehovoríme o inkluzívnej bežnej škôlke. V praxi ide o špeciálnu triedu preklopenú do bežného prostredia, avšak bez špeciálneho materiálneho a personálneho krytia.

V takomto preťaženom prostredí sa spúšťa reťazová reakcia:

Bežné deti strácajú vzory: Namiesto toho, aby ťahali ostatných vpred, začínajú pod tlakom prostredia preberať nežiaduce vzorce správania (krik, výbuchy hnevu, zhoršené rečové návyky).
Deti so ŠVVP nedostávajú to, čo potrebujú: Bez špeciálno-pedagogickej terapie a pokojného prostredia sú neustále prestimulované a v strese.
Učiteľky sú na pokraji vyhorenia: Namiesto napĺňania štátneho vzdelávacieho programu pre MŠ (rozvoj reči, tvorivosti, pohybu) učiteľka iba „hasí krízy“, udržiava bezpečnosť a snaží sa zvládnuť základnú samoobsluhu detí.

Fínsky model: Ako vyzerá inklúzia v škôlke, keď funguje?

Často sa odvolávame na Fínsko ako na vzor inklúzie. V čom je zásadný rozdiel oproti nám?

Fínske predprimárne vzdelávanie nefunguje tak, že dieťa so špeciálnymi potrebami jednoducho „zapíše do škôlky“ k 20 ostatným a nechá učiteľku napospas osudu. Fíni uplatňujú trojstupňový systém podpory:

1. Všeobecná podpora: Ak učiteľka vidí, že dieťa zaostáva (napr. v reči či jemnej motorike), okamžite sa prispôsobuje prístup priamo v triede, bez čakania na mesiace diagnostiky v poradni.

2. Zintenzívnená podpora: Ak problémy pretrvávajú, do triedy automaticky vstupuje ďalší odborník. Vo Fínsku je úplne bežné, že v jednej triede MŠ pracujú dvaja učitelia a jeden alebo dvaja asistenti.

3. Zintenzívnená podpora: Ak problémy pretrvávajú, do triedy automaticky vstupuje ďalší odborník. Vo Fínsku je úplne bežné, že v jednej triede MŠ pracujú dvaja učitelia a jeden alebo dvaja asistenti.

Fínsky model chápe, že inklúzia je drahá záležitosť. Na Slovensku sme však dali škôlkam inklúziu za povinnosť, no nedali sme im na to dostatok asistentov, špeciálnych pedagógov ani financie.

Výzva pre rodičov: Zaujímajte sa o kolektív, do ktorého vaše dieťa vstupuje

Ako rodičia pri výbere materskej školy prirodzene riešime vybavenie tried, kŕmenie, pekné ihrisko či sympatie k pani učiteľkám. Málokedy sa však pýtame na to najdôležitejšie: aká je skladba kolektívu.

Vek od 3 do 6 rokov je z hľadiska vývinu mozgu najcitlivejší. Kolektív, v ktorom dieťa trávi väčšinu dňa, ho zásadne formuje:

Rodičia intaktných detí: Pýtajte sa, či je trieda vyvážená. Ak je v triede viacero detí so ŠVVP, pýtajte sa, či má učiteľka k dispozícii stáleho asistenta. V preťaženom kolektíve sa totiž pozornosť pedagóga prirodzene sústredí na zvládanie náročných situácií a nezostáva čas na plnohodnotný rozvoj ostatných detí.
Rodičia detí so špeciálnymi potrebami: Otvorene komunikujte so škôlkou. Inklúzia „za každú cenu“ v nepripravenom alebo preťaženom kolektíve môže vášmu dieťaťu spôsobiť obrovský senzorický a emocionálny stres. Niekedy je menšia špeciálna trieda s odborným personálom pre dieťa oveľa bezpečnejším a rozvíjajúcejším prostredím než bežná škôlka, ktorá nestíha.

Záver: Inklúzia nie je len miesto pri stolíku

Zmyslom inklúzie v materskej škole nie je poprieť rozdiely a natlačiť všetky deti do jednej triedy. Zmyslom je vytvoriť prostredie, v ktorom každé jedno dieťa napreduje a je šťastné.

Pokiaľ nezačneme rešpektovať základnú pedagogickú matematiku a nevytvoríme škôlkam podmienky po vzore zahraničia, budeme svedkami stavu, kde inklúzia v MŠ zostáva len na papieri a doplácajú na to tí najzraniteľnejší: naše malé deti a ich preťažené učiteľky.