Digitálny cumlík: Ako displeje potichu menia pozornosť našich detí
Žijeme v dobe, kedy sú technológie bežnou súčasťou našich životov, a bolo by naivné sa tváriť, že ich dokážeme z domácností úplne vymazať. Mnohí rodičia siahajú po telefóne či tablete vo chvíľach, kedy potrebujú uvariť večeru, vybaviť dôležitý telefonát alebo si jednoducho na pätnásť minút vydýchnuť. Displej vtedy zafunguje ako dokonalý digitálny cumlík, dieťa v sekunde stíchne, nehýbe sa a fascinovane pozerá na blikajúcu obrazovku.
Ako majiteľka škôlky a človek, ktorý denne sleduje desiatky detí pri hre, sa však na tento fenomén musím pozrieť aj z druhej strany. Čoraz častejšie totiž v triedach vidíme daň, ktorú si tento zdanlivý domáci pokoj pýta.
Keď dieťa ráno nastúpi do triedy, jeho správanie nám často prezradí, ako vyzeralo jeho domáce ráno.
Keď dieťa ráno nastúpi do triedy, jeho správanie nám často prezradí, ako vyzeralo jeho domáce ráno. Deti, ktoré hneď po prebudení dostali k raňajkám rozprávku na telefóne, prichádzajú do kolektívu v úplne inom nastavení. Sú nepokojné, podráždené a majú obrovský problém nadviazať bežnú hru. Prečo je to tak?
Z pohľadu vývinovej psychológie sa detský mozog v predškolskom veku nachádza vo fáze najprudšieho rozvoja. Formujú sa v ňom takzvané exekutívne funkcie, to znamená schopnosť udržať pozornosť, kontrolovať svoje impulzy, plánovať a prekonávať prekážky. Keď dieťa sleduje moderné rozprávky, kde sa zábery menia každé dve sekundy a všetko hýri farbami a zvukmi, jeho mozog dostáva obrovské, neprirodzené dávky dopamínu. Všetko je rýchle, dynamické a okamžité.
Potom však dieťa príde do reálneho sveta škôlky. Tu pred ním leží farbička a papier. Papier nebliká, nevydáva zvuky, neponúka odmenu za každé kliknutie. Dieťa zrazu musí vyvinúť vlastné úsilie, aby niečo vytvorilo. Musí zapojiť trpezlivosť. Lenže mozog zvyknutý na digitálny rýchlik sa v pomalom svete reality začne okamžite nudiť a frustrácia na seba nenechá dlho čakať. Vidíme to pri kreslení, pri stavaní kociek, aj pri počúvaní rozprávky. Deti nevedia udržať pozornosť, hračky striedajú v sekunde a pri sebemenšom neúspechu reagujú hnevom.
Skúsme deťom vrátiť kúsok tej zdravej, „pomalšej“ reality. Zaveďme doma jednoduché pravidlá: žiadne displeje aspoň hodinu pred spaním a ideálne ani ráno pred odchodom do škôlky. Keď dieťa potrebuje zabaviť, kým varíte, zapojte ho do činnosti,dajte mu ošúpať cibuľu, umyť zemiaky alebo preberať hrach. Trénuje si tým jemnú motoriku, sústredenie a hlavne zažíva reálny svet. Chráňme pozornosť našich detí, kým je čas. Investícia do ich schopnosti sústrediť sa na obyčajný, neblikajúci svet okolo nich sa nám v budúcnosti stonásobne vráti.
